Voči Júliusovi Hudáčkovi sa Česi správajú nešportovo

Jednou z mnohých predností športu je, že spája ľudí. Jednoducho povedané, na jednom ihrisku sa môže stretnúť liberál aj konzervatívec, katolík aj ateista, progresívec aj alternatívec či Američan a Číňan bez toho, aby sa do seba pustili kvôli svojim názorovým rozdielom. A to z jednoduchého dôvodu: lebo v športe nejde o politické názory, ale o výkony na ihrisku. A tiež preto, že pravidlá platia pre všetkých rovnako. Bez ohľadu na národnosť a svetonázor.

Aspoň donedávna to tak bolo.

Potom však do športu vstúpili progresívci, ktorí začali ohýbať pravidlá hry podľa vlastných politických kritérií. Výsledkom je, že v niektorých krajinách dnes môžu muži súťažiť so ženami (zaujímavé, že naopak sa to nedeje, všakže). Alebo že krajiny či športovci, ktorí odmietajú dúhovú ideológiu (kapitánske pásky, čísla na dresoch, dúhové vlajky na štadiónoch), sú vytláčaní na okraj.

Situácia je ešte ťažšia po februári 2022, keď sa k progresívcom pridala aj ďalšia skupina. Teda ľudia, ktorí od invázie Ruska na Ukrajinu odmietajú všetko, čo je spojené s Rusmi. Vrátane vedy, umenia či športu.

Je zaujímavé, že táto tendencia je obzvlášť silná práve v Česku, kde naberá až bizarné rozmery. Niekdajší výborný český hokejový brankár Dominik Hašek napríklad bojuje za to, aby NHL (ale aj tenisové ATP a WTA) vylúčila ruských hráčov. Ďalším príkladom je české ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa v lete 2022 pokúsilo odmietnuť vstup do Česka až deviatim ruským hráčom, ktorí tam mali prísť v rámci propagačného zápasu tímov NHL.

No a najnovšou obeťou českých snáh o ovplyvňovanie športu cez politické či ideologické okuliare sa stal slovenský brankár Július Hudáček. Jeho príbeh je pritom priam ukážkou toho, ako to dopadne, keď politika vládne nad športom.

Hudáček je totiž nesporne výborný brankár, ktorý vďaka svojim kvalitám v minulosti odchytal množstvo sezón v rôznych ligách po celej Európe, má striebro z majstrovstiev sveta a v posledných rokoch pôsobil v druhej najlepšej hokejovej lige na svete. Teda v KHL, konkrétne v kazašskom tíme Barys Astana. Hudáčkovým hriechom je aj to, že v lete neskrýval, že v KHL je spokojný a že by v nej rád ostal pôsobiť aj naďalej.

To sa mu však nesplnilo, a tak bol náš brankár od leta voľným hráčom, ktorý si hľadal vhodný klub.

To teraz prišlo vhod českému Kladnu, ktoré nedávno pre zranenie prišilo o jedného z dvojice svojich brankárov. V českej najvyššej hokejovej súťaži mu patrí predposledné miesto, hrozí mu zostup a posila, akou je brankár typu Hudáčka, by sa im preto mohla náramne hodiť.

Po jeho angažovaní však klub zistil, že to nie je úplne tak, ako sa zdalo. Nie však kvôli slabej výkonnosti slovenského brankára, ale kvôli vplyvu politiky na český šport. Hudáček má totiž na sebe biľag toho, že hral v KHL a navyše si pôsobenie v tejto lige pochvaľoval. A to sa v Česku neodpúšťa.

Voči novej posile Kladna sa preto okamžite zniesla vlna morálneho rozhorčenia, ktorá, zdá sa, viedla aj k strachu sponzorov klubu. Aspoň to naznačuje oficiálne stanovisko Kladna, kde sa píše, že tím čaká najdôležitejšia časť sezóny a jeho predstavitelia veria, že do nej klub pôjde „s fanúšikmi, partnermi a všetkými podporovateľmi“.

Inak povedané, Hudáček síce je dobrý športovec, ale má nesprávne názory. Nie na politiku či vojnu, ktorú odmieta, nevhodné názory má na ruský šport, a preto musel prísť jeho expresne rýchly koniec. Slovenský brankár totiž nestihol ani raz vykorčuľovať medzi tri žrde v rámci súťažného zápasu českej extraligy.

Problémom je, že to, čo sa udialo slovenskému brankárovi, je flagrantnou ukážkou nešportového správania. Teda správania, ktoré so športom nemá nič spoločné. Správania, keď nie je dôvodom vašej absencie na ihrisku to, že nemáte výkonnosť, ani to, že ste porušili pravidlá hry. Ale to, že nemáte ten správny názor.

Lebo presne o to ide. Hudáček totiž nie je žiaden vojnový štváč. Nikdy nepovedal, že bolo správne, že Rusko na Ukrajine rozpútalo vojnu. Nikdy ťaženie Ruska nepodporoval ani neospravedlňoval. Jediné, čím sa previnil, je to, že išiel hrať do KHL a vyjadril sa, že by tam rád hral aj naďalej, lebo je to druhá najlepšia hokejová súťaž na svete. Teda že mal iný ako ten správny politický názor. A preto si v Česku nezahrá.

Aj preto možno po uplynulom týždni povedať, že pravidlo, že šport by sa nemal miešať s politikou, už v Česku neplatí. A ak platí, tak len pre tých, ktorí stoja na tej správnej strane geopolitického ihriska.

No a podobnosť s dúhovými aktivistami asi bude čisto náhodná.